Rozvážnosť je umenie života
Cicero
Pôsobí vyrovnane, je striedmy v prejavoch emócii a problémy rieši s povestným stoicizmom. Jeho život je prejavom sebakontroly a sebadisciplíny – to je moderný aristokrat. Mnohí obdivujú túto schopnosť a domnievajú sa, že je to dané povahou. Iní to považujú za prejav nezáujmu. Ale z histórie vieme, že u mnohých aristokratov, gentlemanov, ale aj dám, bol charakteristickým prejavom, ktorý sa uplatňoval ako v bežnej komunikácii, tak v etikete a spoločenskom živote. Predstava, že sebakontrola je prejavom nudy alebo nezáujmu je mylná. Prečo by mal byť teda stav vnútorného pokoja prirodzenou súčasťou života moderného aristokrata? V priebehu tisícročí, naprieč kultúrami sa potvrdzuje, že sebadisciplína a sebakontrola boli vždy vlastnosťou tých najlepších. Mať kontrolu nad svojimi cieľmi, hodnotami a povahou znamená byť vyrovnaný.
Sebadisciplína v cieľoch a hodnotách
Španielsky filozof Ortega y Gasset hovorí o disciplíne ako o vlastnosti vznešených ľudí. Mnohí aristokrati si totiž museli svoje privilégia „vydobyť“. Vypestovali si schopnosť pokojného myslenia a rozvážneho konania. Neskôr sa tieto schopnosti stali hodnotovým dedičstvom a charakteristickým znakom vznešených ľudí. Preto aj dnes je životný štýl moderného aristokrata zosobnením vnútorného pokoja, ktorý je postavený na sebadisciplíne či povinnosti. Rímski filozofi to označovali ako službu a schopnosť plniť svoju životnú funkciu, pre ktorú bol človek stvorený. V kontexte týchto povinností sa ukazuje sebadisciplína ako schopnosť získať kontrolu nad svojimi hodnotami a cieľmi. Takýto životný štýl je bohatý, zmysluplný, plný zážitkov, nevyhýba sa dobrým veciam, avšak uvedomuje si, že sú prchavé. Preto je znakom vyrovnaného postoja k životu so všetkým, čo k nemu patrí, vrátane nepriaznivých životných situácii.
Prečo pôsobí moderný aristokrat tak vyrovnane? Dobrý pocit neprináša len samotný cieľ, ale cesta k nemu, a vedomie, že robí veci najlepšie ako vie. Snaží sa hľadať príležitosti a tvoriť hodnoty v rôznych udalostiach, na ktoré sa pozerá nezávisle a najmä s nadhľadom, čo znamená, že prispôsobuje svoje túžby udalostiam, a nesnaží sa, aby sa udalosti prispôsobovali jeho túžbam, ako povedal Markus Aurélius. Mať kontrolu nad svojimi hodnotami znamená mať kontrolu nad svojimi cieľmi.
Sebadisciplína v emóciach
V roku 1720 vlastnil Sir Isaac Newton akcie Juhomorskej spoločnosti, najžiadanejšie cenné papiere vtedajšom Anglicku. Keď začal vnímať, že trh sa vymyká kontrole, tento skvelý fyzik vtedy poznamenal: ,,Dokážem spočítať pohyby nebeských telies, ale nie šialenstvo ľudí.“ Sir Isaac Newton akcie predal so 100 % ziskom. Niekoľko mesiacov neskôr sa nechal uniesť nadšením trhu a kúpil akcie späť s omnoho vyššou cenou – a prerobil. Tento svetový vedec sa zachoval ako blázon, pretože svoj vlastný úsudok nechal prevalcovať krikom rozvášneného davu. Podobne ako Sir Isaac Newton robí túto chybu mnoho ľudí, a netýka sa to len nákupu a predaja akcií. Poučenie vyplýva aj pre ďalšie oblasti života. Koľkokrát mnohí strácajú kontrolu nad svojím správaním len preto, že nemajú emocionálnu disciplínu. Moderný aristokrat sa neriadi trendom, ale pozerá na dlhodobé ciele, ktoré vie dosiahnuť vďaka sebadisciplíne. Aj ten emocionálnej.
Svojou sebakontrolou dokáže ovládať emócie, pretože k všetkým záležitostiam sveta sa stavia neutrálne. S nezávislým a objektívnym nadhľadom nachádza mnoho príležitosti, ktoré mnohí nevidia práve preto, že podliehajú emócii davu. Nehovoriac o tom, že prílišné prejavenie emócii a hlučné správanie sa považovalo za nevhodné. Naopak, pokojný prejav, rozvážne konanie, racionálny nadhľad boli vždy prejavom vznešenosti, ktorú koniec koncov vidíme v tom povestnom „stoickom pokoji.“
Brilantne to vyjadril známy finančník Benjamin Graham.,,Skrátka a jednoducho to znamená byť trpezlivý, disciplinovaný, dychtivý po poznaní a učiť sa novým veciam. Musíme byť schopní ovládať svoje emócie a spraviť si vlastný názor. Tento druh inteligencie Graham nazýva skôr vlastnosťou ducha ako mozgu.“