„Etiketa je len iné slovo pre láskavú myseľ.“
Ella Wheller-Wilcoxová
Prečo má etiketa aj prívlastok veda života?„Etiketa je o tom, ako vnímame situáciu našich blížnych. Nie o tom, ktorú vidličku použijeme na šalát.“ Týmito slovami začala prednáška mladej dámy v New Yorku v r.1922, keď uvádzala na trh svoju knihu „Etiquette“. Emily Post (1872-1960), odborníčka na etiketu, prekvapila americkú spoločnosť. Jej názor, že etiketa je viac o tom, ako vnímame situáciu našich blížnych, ako premýšľame o iných ľuďoch než o tom, ktorú vidličku použijeme na šalát, bol v tej dobe ohromujúci.
Emily sa narodila v zámožnej rodine na konci 19.storočia, čo znamená, že mala výchovu skutočnej dámy. Svet spoznal Emily ako znalkyňu slušnosti a dobrej výchovy. Od rozhovoru pri stole až po podávanie si rúk. O všetkom, čo slušný človek musí vedieť. Bola presvedčená, že etiketa je vedou života. Vedou, ktorá v sebe obsahuje všetko. Od športu až po česť. Etiketa sa naozaj dotýka mnohých sfér nášho života. Pohľad Emily Post na etiketu je moderný a naznačuje, že etiketa nie je len o stolovaní či vhodnom oblečení. Etiketa sa začína v osobnosti každého človeka. Jeho schopnosť vnímať situácie a správne na ne reagovať.
Ako to všetko začalo?
Etiketa má staršie korene ako v 19. storočí, avšak je mladšia ako aristokracia samotná. Existujú rôzne príbehy o pôvode tohto slova, no najviac sa asi spája s panovníkom Ľudovítom XIV., ktorý si potrpel na vycibrené a vyberané spôsoby dvornej šľachty. Bol známy tým, že obľuboval ceremónie, rituály a striktné pravidlá. Ako prvý zaviedol zasadací poriadok či kravatu do pánskeho šatníka. Aristokracia mala v tom čase jasné charakteristické pravidlá a svojím spôsobom života a správaním sa snažila odlíšiť od ostatných. Postupným vývojom spoločnosti bolo vyššie postavenie šľachty na ústupe a medzi elitu sa dostávali aj mešťania, obchodníci či politici. Etiketa prenikala do širších vrstiev a postupne zaznamenala uvoľňovanie pravidiel.
Táto nová elita veľmi obľubovala aristokratický životný štýl a v mnohých veciach sa inšpirovala, no väčšina z tejto spoločenskej vrstvy nemala ani šľachtický pôvod. Ich snaha dodržiavať spoločenské pravidlá vytvorila priestor pre vznik „gentlemana.“ Gentleman si potrpel ako na dobré mravy, tak na životný štýl a obliekanie. V 18. storočí mala prístup do spoločenského života okrem aristokracie len úzka skupina ľudí. Neskôr však prichádza k ďalšej „liberalizácii“ etikety. Zjednodušenie pravidiel, nový životný štýl a meniace sa trendy boli čoraz obľúbenejšie, a tak to, čo bolo kedysi prirodzené a v spoločnosti normálne sa začalo považovať za zastaralé a konzervatívne.
Prečo sa venovať etikete aj dnes?
Mnohí usudzujú, že etiketu tvorí len množstvo zaväzujúcich pravidiel, no v skutočnosti sú v nich ukryté prejavy zdvorilosti.„Našťastie je mnoho ľudí, ktorí s radosťou pomáhajú iným, preukazujú im drobné zdvorilosti, zahrievajú srdce a povzbudzujú ducha.“ Ella Wheller-Wilcoxova takto opísala dôležitosť zdvorilosti a zmyslel etikety. Zdvorilosť a úcta nemôžu nikdy vyjsť z módy, preto by mala byť súčasťou života každého z nás.
Znalosťou etikety sa tiež môže ktokoľvek vyhnúť trápnym spoločenským situáciám. Práve tieto pravidlá slúžia na posilnenie sebadôvery. Prežiť spoločenské stretnutie či konverzáciu v napätí je stresujúci zážitok. A preto platí, čím lepšie poznáme pravidlá, tým viac sa môžeme uvoľniť a správať sa prirodzene. Slušné správanie je tiež prejavom zdvorilosti a úcty k druhému, rovnako ako správne podanie ruky, vhodné oblečenie, či duchaplná konverzácia.
Z histórie je jasné, že etiketa má síce jasné pravidlá, avšak vždy sa prispôsobovala dobe, a preto sa jej netreba báť ani dnes. Etiketa je o osobnosti každého z nás – zdvorilom správaní. Naučiť sa byť asertívny, pestovať takt, eleganciu a ohľaduplnosť.