10 pravidiel konverzácie – časť 1/2

V elegantnom svete dobrej spoločnosti bola vyššia úroveň komunikácie vždy žiadúca. Jej súčasťou bol kultivovaný osobný prejav, kvalitná téma a asertivita. Každá táto oblasť vychádzala z istých a nemenných pravidiel, ktoré boli a sú aktuálne aj po niekoľkých storočiach. Postupné uvoľňovanie noriem takmer v každej sfére spoločenského života zasiahlo aj oblasť komunikácie. Kultivovaný prejav v súlade s etiketou je dnes pre spoločnosť niečim príliš vzdialeným, príliš zaväzujúcim. Pravdou však je, že práve znalosť týchto zásad je oslobodzujúcim osviežením, ktoré vedie k vyššej sebadôvere a vďaka nim je možné prinavrátiť dokonca aj bežným spoločenským konverzáciám kultivovanosť a šmrnc exkluzivity. Už v starých príručkách etikety sa uvádza, že rozhovor má prinášať radosť, a to je predsa hlavným cieľom v každej konverzácie – byť poctený a vedieť si uctiť.

Sebadisciplína

„Dobré mravy sa zakladajú na vôli,“ povedal Marcus Quintilianus. Staroveká múdrosť naznačuje, že schopnosť naučiť sa viesť elegantný rozhovor závisí do veľkej miery od sebadisciplíny. Netreba sa báť vyhľadávať situácie, v rámci ktorých je možné si toto umenie cibriť. Aj bežné, každodenné rozhovory, pracovné stretnutia alebo spoločenské akcie prinášajú mnoho príležitosti. A či to budú úplne cudzí ľudia alebo najbližší, treba mať neustále na pamäti všetky pravidlá a byť zásadový. Dôležité je nepodliehať frustrácii, ak rozhovor neprebehne podľa predstáv, pretože sebadisciplínou sa nedostatky postupne vytrácajú. Zostáva len príjmená a prirodzená diskusia, z ktorej budú spoločníci odchádzať s pocitom radosti.

Zdvorilosť

Je základným znakom úcty. Mnohí ľudia sa snažia vyzdvihnúť svoje postavenie dominantnou komunikáciou a žijú v mylnej predstave, že vzbudzujú rešpekt. V osobnej aj v pracovnej komunikácii je zvyšovanie hlasu, urážanie, nevhodné podpichovanie, či zosmiešňovanie iného neprípustné. Byť taktný a zdvorilý počas konverzácie je základná zručnosť a preukazuje sa tým aj miera inteligencie a asertivity. Pri výbere témy je nutné si zvážiť, či je vhodná a žiadúca, či neuvádza niekoho do pomykova, prípadne je nepríjemná alebo môže evokovať bolestivé spomienky. Taktiež nie je na mieste verejne upozorňovať na fyzické nedostatky inej osoby. Ak je upozornenie nevyhnutné, je správne zvoliť súkromný kontakt s vyššou mierou taktu.

Spoločná téma

Výber a kvalita témy závisí v prvom rade od spoločnosti, ale aj okolostí a prostredia, za akých sa konverzácia realizuje. Prvým úspešným predpokladom ako správne reagovať a usmerniť trend rozhovoru je nadanie dobre počúvať a analyzovať danú osobu – jej postavenie, povolanie, záujmy. Nie je tak ťažké navodiť vhodnú tému a prispôsobiť ju k danej osobe. Schopnosť tvorivo konverzovať sa prejaví aj tým, že sa rozhovor prispôsobí osobe s nižším vzdelaním alebo diametrálne inými záujmami. Existujú témy, ktoré sú vnímané citlivejšie a rozhovory môžu končiť búrlivou diskusiou. Nemali by sa preto otvárať politické alebo náboženské témy, či témy zasahujúce do osobného života. Ak rozhovor naberá príliš emocionálny náboj, je vhodné zmeniť smer diskusie a elegantne preladiť na menej náročnú tému.

Zlatá stredná cesta

Stará rímska múdrosť hovorí, že rozpoznať vhodnú chvíľku pre mlčanie a pre rozprávanie, je veľká vec. Aby bola konverzácia úspešná, je vhodné zvoliť zlatú strednú cestu. Rozhovor by nemal byť jednostranný monológ. Poslucháča to môže poriadne unaviť, znechutiť alebo nudiť. Takýto rozhovor vyvoláva zmätok, v najhoršom prípade robí rečník dojem nafúkanca, najmä ak je neustále v centre diskusie. Rozhovor je príjemný, ak je vyvážený. Rovnováha nastáva, ak sa zapoja do rozhovoru aj ostatní účastníci. Vhodná príležitosť prichádza v prípade, ak je spoločník mimoriadne ticho. Dôvody môžu byť rôzne, avšak aby nebol nikto uvedený do nepríjemnej situácie, treba sa vyhýbať otázkam typu „Prečo si tak ticho?“ „Čo si taký kyslý?“ „Povedz niečo“. Vhodnejšie sú otázky ako „Čo si o tom myslíš ty?“ „Aký máš na to názor?“

Vnucovanie názorov

Spoločnosť plná rozhovorov nás nikdy neprekvapí rozmanitosťou názorov. Je to prirodzené a nič nevšedné. Prekvapením môže byť neschopnosť akceptovať iný názor a mnohí sa snažia, aby sa iní cítili rovnako ako oni. Najväčším prejavom kultivovanej konverzácie je schopnosť nevnucovať svoj názor iným a zároveň si vypočuť názor iných. Aj keď v názoroch prevažuje vysoká istota, nie je vhodné používať výroky, ktoré znejú ako fakt „Je to tak“ „Garantujem ti“ „Určite to tak bude“ a podobne. Netreba zabúdať, že protivník môže byť o predmete diskusie lepšie informovaný, ako samotný rečník, čo prináša do diskusie trápnu situáciu. Ak by aj nebol, nie je nič protivnejšie ako vnucovať niekomu svoj názor. Preto je vhodnejšie používať vety ako „Myslím si“ „Podľa mojich skúseností“ a podobne.